piatok 7. marca 2014

Diera v srdci: Modrá farba (2. diel)

"Um, a-ahoj." zakokce Eric pri pohľade na zelenooké dievča. Nato dievčatko neodpovedá, len sa pozorne díva na Erica. Náhle si dievčatko vezme do rúk bábatko, ktoré malo na kolenách a po chvíli príde bližšie k ostnatému plotu.
"Počuj, ty si ukradol kus modrej oblohy, že?" povie dievčatko smelým hlasom. Erica to dosť náhle prekvapí, čo práve povedalo. "Č-čo máš presne na mysli?
N-nechápem ťa." povie Eric znova koktavým hlasom. Nato dievčatko odpovie.
"Veď máš žiarivo modré oči, musel si tú žiarivú farbu očí predsa ukradnúť jedine z oblohy, nie? Veď obloha je tiež žiarivo modrá, pozri sa hore." dievčatko ukáže na oblohu. Po chvíli sa na oblohu pozrie aj Eric.
"Máš pravdu, obloha je modrá a-ale j-ja som túto farbu neukradol!" pozrie sa na ňu, a po chvíli sa začne dievčatko potichu smiať.
"Č-čo je!?" povie Eric naštvane.
"Haha, ty si strašne vážny. Prečo sa tak tváriš?" povie dievčatko s úsmevom.
"Ja si iba z teba uťahujem" po chvíli sa začne bábätko v jej náručí prebúdzať, ale nato hneď dievčatko zareáguje a začne s ním pomaly kolísať jemne do strany na stranu a začne mu pomaly spievať...
"Hviezda padá
Súhviezdie s ňou už vstáva
Z neba padá
Hviezda, ktorá, nevie, kto je,
Ale ja tu budem s ňou"...

Po dievčinej krátkej piesni začne Eric tlieskať dievčatku, ale nato ona zareáguje a priloží prst k svojem puse.
"Psst, netlieskaj prosím ťa!" povie Ericovi, aby prestal.
"Prepáč." ospravedlní sa jej.
"Nič sa nestalo, len je ťažké niekedy moju sestru uspať, vieš". povie dievča potichu.
"To je tvoja sestra?" spýta sa jej potichu so zvedavosťou.
"Áno, má iba 3 mesiace." odpovie potichu Ericovi.
"A ako sa volá? Teda, ako sa ty voláš?" povie Eric hamblivo s tichým hlasom. Dievča sa usmeje a odpovie mu.
"Ja som Angela a sestra sa volá Sophie. A ty tu vlastne čo robíš? Ešte som ťa tu nikdy nevidela."  pozrie sa zvedavo na Erica.
"Ach, no jo!" spomenie si Eric. "Keď som bol na hojdačke u nás na záhrade, bol som na našej domácej hojdačke, ale zrazu som počul zvuk podobný flaute, no a priviedol ma až sem." rozpráva Angele.
"Och, ty máš na mysli moju okarínu, že?" spýta sa Erica.
"Okarína? Čo to je?" opýta sa zvedavo Angeli. Hneď nato vytiahne Angela svoju okarínu, ktorú mala vo vrecku.
"Okarína je dychový nástroj, pozri. "začne hrať pomaly tú melódiu, ktorú hrala predtým.
"Krása." popritom Eric zavrie oči a začne vnímať iba krásny západ slnka, ktorý sa ho dotýka po tele.

Potom po dohranej piesni si vzpomenie nato, že musí ísť na večeru, lebo tuší, že ho bude mama hľadať.
"Prepáč, ale budem musieť pomaly ísť, za chvíľu ma bude moja mama hľadať." povie Eric ustarostene s hamblivým hlasom.
"Vážne si to zahrala pekne." povie s úsmevom na tvári. Angela na to sa na Erica díva prekvapene a zasmeje sa popritom hamblivo.
"Čo sa deje?" opýta sa Angeli zvedavo.
"To nič, len to, že mi to nikto dlho nepovedal, že hrám pekne." povie Angela usmievavo. Nato sa Eric tiež usmeje.
"Už budem musieť vážne ísť" nato Eric pomaly odíde a naposledy povie. "Maj sa." zamáva jej rukou a pomaly odchádza.

"Počkaj chvílu!" zakričí Angela na Erica. Eric nato sa zastaví.
"Ako sa ty vlastne voláš?" spýta sa ho Angela. Eric sa otoči smerom k nej a povie jej.
"Moje meno je Eric." usmeje sa na Angelu.
"A prídeš tu ešte niekedy?" pozrie sa na Erica so smutnými očami.
"Jasne, pokiaľ mi zajtra zahráš na okaríne modrú farbu oblohy, tak prídem sem na toto miesto." odpovie Eric odvážne.
"Jasne." kývne hlavou Angela s úsmevom. Nato Eric odíde z dohľadu.
Popritom sa malá Sophie rozplače v Angelinej náruči.
"Ale Sophie, prosím neplač." začne zase jemne s ňou kolísať zo strany na stranu. Potom sa Angela zdvihne so Sophie v náručí zo zeme, potom si vezme zo sebou aj okarínu a odíde od ostatého plotu, ktorý ostal po chvíli sám...

Poznámka: Tak tentokrát mi to dlhšie trvalo s poviedkou, ale dúfam, že sa bude páčiť :). A jo prosim vás, nekopirujte a nedávajte ho za svoje, pretože toto som tvorila ja sama a neveľmi si prajem, aby ste ho dávali za svoje, ďakujem za pochopenie ^^.

1 komentár:

  1. Ach... Som zvedavá na pokračovanie. To s očami si vymyslela veľmi krásne. :)

    OdpovedaťOdstrániť