nedeľa 25. mája 2014

Život č.9

Ahoj ľudia, jak ma máte? Ja momentálne strašne :P. Poslednú dobu nerobím nič iné než doháňam školu. Je to otrava :/ a ani sa nečudujem, keď sa už blíži koniec školského roka. A pak budu prázdniny a na tie sa moc tešim, pretože ideme druhý krát do Bulharska a tam určit porobím fotky :3. Možno ich zverejním na blog, no uvidíme, čo sa bude dať robiť...
Každopádne ospravedlňte moju neaktivitu, vela sa toho nahromadilo, ešte ma dokonca birmovka čaká :)...

sobota 3. mája 2014

Diera v srdci: Vôňa ebenového dreva (3.diel)

Je deň 29. augusta 1940 ráno...

Prešlo pár dní po tom, ako stretol dievča menom Angela za ostnatým plotom, ktoré držalo svoju mladšiu sestru v náručí. Popri tých dňoch Eric myslel na ňu, či zahrá vážne skladbu modrej oblohy, ale trocha pochyboval a tak iba čakal ako vždy na hojdačke v záhrade dovtedy, pokiaľ nepočul zvuk okaríny...

"Dobré ráno!" príde Ericova mama zrazu do jeho izby a uvidí že stále Eric spí a tak príde k nemu. "Haló, Eric, vstávame, predsa neprespíš celý deň, je nedeľa..."
"Mhm" zamrmlá Eric v spánku a pak náhle jeho mama začne šteklit Erica po jeho bokoch a tak Eric nato vyskočí a povie. "Dobre,dobre, už som hore" odpovie Eric poplašene.
"Tak potom príď ked sa oblečieš, dole máš raňajky" povie mama s milým hlasom.
"Tak jo, prídem" odpovie Eric, keď popritom odíde jeho mama.
Popritom neustále myslí na deň, keď stretol Angelu, a tak sa radšej poponáhľa, aby mohol byť na záhrade pre istotu, keby Angela začala hrať...
Po niekoľkých minútach sedí pri raňajkách a popritom je spolu s mamou a s otcom, ktorý sa Erica opýta: "No ako Eric, tešíš sa do školy?" opýta sa ho, ale Eric neodpovie, pretože táto veta mu vždy liezla na nervy a tak bezo slov iba kývol hlavou...
Pomaly keď každý z nich popritom dojedia, Eric poďakuje Pánovi spolu s mamou a s otcom za jedlo a pomaly pôjde do záhrady, kde si sadne na hojdačku a premýšľa o škole, keď náhle počuje zvuk okaríny.
"Počkať! Že by-..." nato sa rýchlo Eric postaví a prejde tou istou cestou, ako po prvý krát a tak sa znova stretne pred ostnatým plotom, kde za ním bola Angela, ale tentokrát mala strašné modriny po tvári a tak sa náhle Eric jej pýta...

"Angela, čo s ti to stalo?! Kto ti to urobil?!" opýta sa Eric starostlivo viacerými otázkami.
Nato Angela sa iba bez slov pozrie na Erica a pak skloní hlavu ku sestre, ktorú mala na kolená a smutne odpovie: "Prepáć, že mi to tak trvalo...Vieš, chcela som iba mlieko pre moju sestru, ale brala som viac mlieka, než som mala, a tak ma jeden z dôstojníkov zbil"...povie s unaveným úsmevom.
Eric neveril vlastným očiam, čo povedala Angela. Bol z toho v šoku, ale popritom si sadol a povedal.
"To nič, je to v poriadku, nehnevám sa za to" povie s úprimním úsmevom na tvári a pak oprie svoju dlaň o plot a povie.
"Opri svoju dlaň o moju" povie a na to Angela sa pozrie prekvapeným výrazom a tak oprie dlaň o jeho a tak si všetko odpustili...
"Ďakujem" povie Angela s úprimým úsmevom a tak sa spýta Erica.
"Počuj, trápi teba niečo?" pozrie s na Erica.
"Ako to vieš?" pýta sa Eric.
"Tak povedz, čo ťa trápi?" zasmeje sa Angela.
"No...ráno som sa rozprával s otcom o škole, a priznám sa, že školu nemám rád..." povie smutne.
"Škola? Škola...hm...och, to je budova, v ktorej sedíte v drevených laviciach, však? Voňajú ebenovým drevom..." zasnie sa Angela.
"Áno, myslím, že áno, nikdy som neregistroval vôňú" povie Eric zamyslene.
"Je to vôňa krásy tak povediac" povie a zasmeje sa popritom Angela.
"Asi ta nejak, a počuj, ty chodila si do školy niekedy" opýta sa jej zvedavo.
"Hmm, nepamätám si, bola som ešte malá" odpovie mu.
"Mne sa tam nechce ísť, nikdy tam nie sú dobrí ľudia" povie so sklonenou hlavou. Nato Angela si vezme ešte viac bližšie malú Sophie a povie.
"Neboj sa, podľa mňa je tam dobre, uvidíš, stačí iba sa pozrieť na svet inými očami a je tu" ukáže na svoje srdce a usmeje sa na Erica.
"Asi máš pravdu, oh!" náhle si Eric vzpomenie.
"Dnes je nedeľa, idem s mamou do kostola!" vzpomenie si a ospravedlni sa Angeli a povie:
"Prepáč, ale musím odísť skôr" povie smitne a postaví sa. "Pomodlím sa za teba, zatiaľ ahoj"

"Ahoj" povie Angela s úsmevom keď Eric odíde. Po chvíli si Angela vydýchne a povie si.
"Snáď bude počuť moju okarínu..." povie si smutne a pak len sa díva na stromy, ktoré voňali ebenovou vôňou dreva za ostnatým plotom...

Poznámka: Tak táto časť mi trvala dlhšie takže gomenasai za čas. Snáď po šk. Roku bude lepšie a pls nekopirujte. Ďakujem ^^